Samotný koncept letu, ktorý bol kedysi záhadný a ťažko pochopiteľný, vedci už roky plne chápu. Lietadlá a helikoptéry už nie sú novinkou, ale súčasťou každodenného života. Väčšinu z nás však fascinuje predstava lietania. Niečo v nás má chuť jednoducho roztiahnuť krídla a nechať sa unášať. Veď aj v snoch je lietanie jeden z najčastejšie opakujúcich sa motívov. Ale prečo je to tak?
Sny a lietanie
Sny sú často považované za súčasť podvedomia. Funkcia snov nie je známa, hoci niektorí vedci sa domnievajú, že sú výsledkom triedenia spomienok v mozgu. Preto je zaujímavé, že sny o lietaní sú také bežné a vyskytujú sa takmer u každého. Štúdie ukazujú, že takmer vždy v pozitívnom svetle. Často pri nich cítime pocit slobody.
Je zvláštne, že najčastejším snom zo všetkých nebolo lietanie – ale pád. Vyzerá to, že aj keď podvedomie túži po úteku, snaží sa nám tiež zabrániť, aby sme si nastavili príliš vysoké ciele a vystavili sa nebezpečenstvu.
Parašutizmus– priblíženie sa k oblohe
Sú takí, ktorí by ľudí milujúcich skok s padákom rýchlo odpísali ako kaskadérov, ktorí nasadzujú život a majú viac šťastia ako rozumu. Tento postoj však ignoruje históriu. Ľudia sa pokúšali lietať po stáročia, ak nie tisícročia. Od príbehu o Ikarovi, až po tých, ktorí sa pokúšali lietať skokom z veží, pomocou drakov, alebo skokom z útesov. Vždy sme chceli objaviť oblohu. Zdá sa, že dnešní „kaskadéri“ nie sú inía my ostatní tiež nie. Koniec koncov, kto by si neužil očarujúci vyhliadkový let lietadlom.
Aká je psychológia za našou láskou k lietaniu?
Prečo sme priťahovaní „k okraju“? Nie je ľahké odpovedať na túto otázku, pretože neexistuje veľa rozsiahlych štúdií súvisiacich s týmto fenoménom. Jedným z dôvodov môže byť, že vzduch je pre nás „zakázaná zóna“, a my sa to pokúšame zmeniť. Ak sa nad tým zamyslíte, dáva to zmysel. Sme schopní žiť v extrémnych teplotách. Môžeme plávať a potápať sa do hĺbky, ale nemôžeme lietať. Naše telá na to neboli stvorené. S výnimkou strojov, ktoré môžu ovládať iba profesionálni piloti – vzduch je nedobytný.
Možno práve táto frustrácia nás vedie k tomu, aby sme hľadali jednoduchší spôsob a preto chceme len natiahnuť krídla a letieť. Aj to môže prispieť k pocitu, ktorý Francúzi nazývajú l’appel du vide, čiže „volanie prázdnoty“. Ak ste sa niekedy ocitli na strmom útese a mysleli na to, že jednoducho skočíte, zažili ste ho. Ťahá vás to k okraju, ste zvedaví, čo sa môže stať, ak vystúpite do vzduchu. Znie to morbídne, ale väčšinou je táto predstava úplne nesamovražedná. Tento „High place“ fenomén je bežný a existujú o ňom štúdie. Podľa nich je táto túžba hlbšie zakorenená a nesúvisí s inými psychologickými problémami, či ochoreniami. V súčasnosti neexistuje vedecký konsenzus o tom, čo spôsobuje tento jav.
Komentáre